Prvé dni v škôlke sú stresujúce

Po nástupe do materskej školy majú učiteľky doslova plné ruky práce. Tri plačúce deti na rukách obetavých učiteliek nie sú žiadna výnimka. V tomto období každé dieťa prechádza 3 základnými vývojovými fázami, pričom každá z nich trvá približne týždeň.

 

V orientačnej fáze sa dieťa stáva pozorovateľom nového prostredia, ľudí, pravidiel a aktivít, ktorých súčasťou sa stáva. Býva málo výrečné a kontaktné voči svojmu okoliu a snaží sa spracovať všetky podnety zo svojho okolia. V tomto období sa väčšinou nechce ani hrať a nechutí mu jesť, nakoľko je vo veľkom strese.

 

Rady pre rodičov:

1. Ranné lúčenie s množstvom kriku a plaču je pre všetkých veľmi náročné. Toto obdobie proste musíte vydržať a dôverovať skúseným učiteľkám.

 

•  Nikdy neodchádzajte bez rozlúčenia!
   Veľmi rýchlo sa rozlúčte. Nedávajte dieťaťu ani na sekundu pocítiť, že by mohlo odísť s vami.
  
   
• Pokiaľ dieťa chytí záchvat, musíte ho uistiť, že napriek tomu budete musieť odísť  a ono aj tak musí zostať v škôlke. Je jasné, že ste v šoku a možno ste u svojho dieťaťa obdobný záchvat ešte nevideli, ale musíte pozbierať sily a ísť. Hovorte s ním však o tejto situácii aj pred tým, ako nastane, keď je dieťa pokojné.
  
   
• Aj v prípade, že sa vám zdá situácia neúnosná a pre všetkých veľmi vyčerpávajúca, dochádzku nesmiete prerušiť, lebo by ste sa ocitli na úplnom začiatku.
  
   
• Darujte mu nejakú drobnosť, napríklad srdiečko alebo macíka, ktorý bude symbolizovať, že ho veľmi ľúbite a vždy sa pre neho vrátite.

2. Dieťatku nedávajte po škôlke žiadne ďalšie aktivity, bolo by preťažené. Potrebuje si oddýchnuť a svoj stres odfiltrovať v pokojnom domácom prostredí.

3. Nakoľko deti veľmi málo prípadne vôbec v škôlke nechcú jesť, ich nervozita, prípadne plačlivosť sa zvyšuje aj kvôli tomu. Majte po príchode do škôlky pripravený malý snack, ktorý má rád a potlačte tak ďalšiu vlnu nervozity z vášho stretnutia. Z detí zvykne opadnúť stres a po uvoľnení sa opäť rozplačú. Snack, ktorý má rád či obľúbená hračka ho určite potešia.

4. Hovorte o jeho strachu a úzkosti. Snažte sa zistiť, čoho konkrétne sa dieťa bojí. Má strach, že sa nevrátite? Ublížil mu niekto? Alebo nevie, kde je toaleta? Ak raz presne definujete, čoho sa dieťa bojí, dokážete proti týmto jeho obavám v spolupráci s učiteľkou ľahšie bojovať.

5. Poproste učiteľku, aby si dieťa mohlo vziať do škôlky svoju najobľúbenejšiu hračku. Bude mu dávať pocit bezpečia a istoty pokiaľ sa navrátite.

 

Kontaktná fáza ( druhý týždeň ) predstavuje obdobie, kedy sa snaží dieťa o svoje presadenie v kolektíve. Hľadá si svoje miesto a upútava na seba pozornosť. Všíma si, čo je pre rovesníkov zaujímavé a snaží sa získať si ich priazeň. Dieťa je komunikatívnejšie, hravejšie, no stále veľmi vyčerpané zo spracúvania nových podnetov. Musí si zvykať na nové povahy spolužiakov, zvládať riešenia konfliktov pod vedením učiteľky. V prítomnosti rodičov môže byť plačlivejšie a pôsobiť nevyrovnane. Rodič by mal tieto nálady zvládať bez väčších emócií a chápať, že na dieťa je počas dňa kladená veľká záťaž.

 

Aj adaptácia má šťastný koniec

Tretí týždeň sa zväčša prekrýva s poslednou fázou ukľudnenia. Dieťa sa stáva vyrovnanejšie, je menej plačlivé a chápe pravidlá materskej školy. Prejavuje svoju náklonnosť, napodobňuje iné deti a prehlbuje priateľstvá. Priestory školy sú pre neho známe a upokojenie umožňuje štandardné stravovanie. Ak ste boli trpezliví a nenechávali ste svoje dieťa celodenne v škole, teraz je ten správny čas. Dieťa je na to pripravené. Určite s ním však o tom komunikujte, aby opäť nezostalo zneistené.

Vyčerpanie stále pretrváva, a preto sa neodporúča po škôlke žiadny fyzicky náročnejší režim. Dieťa by si malo v pokoji dobiť energiu.

 

Kto prežil nástup svojich detí do škôlky, vie že každé to prežívalo úplne inak. Nestanovujte si preto žiadny limit a neporovnávajte vaše dieťa s inými. Pamätajte, že každé dieťa je jedinečné a má iné povahové črty a predispozície. Niektoré deti fyzické prejavy úzkosti či  teatrálne záchvaty vôbec nemajú. U iných sa objavia na pár dní a u ďalších môžu pretrvávať týždne. Nakoniec si však zvykne a vy budete mať radosť, že ste ho podporovali najlepšie ako ste vedeli.

 

 

Školská spôsobilosť

Reč: Dieťa pripravené na školu by malo mať dostatočnú slovnú zásobu a hovoriť čisto a zrozumiteľne. Malo by poznať: svoje celé meno, adresu, členov rodiny, dni v týždni, ročné obdobia, základné farby, geometrické tvary, pomenovať bežné zvieratá, rastliny, časti tela. Problémom často býva málo rozvinutá sluchová analýza - budúci školák by mal vedieť povedať, aké písmeno počuje  na začiatku slova, aké na konci, vytlieskať slabiky a prípadne aj slovo vyhláskovať.

 

Sociálna zrelosť: Dieťa zrelé do školy sa nehanbí nadviazať kontakt s inými deťmi alebo dospelými.Vie sa samé prezuť, obliecť, umyť, chodí na toaletu samostatne. Nerobí mu problém ostať chvíľu bez rodiča - niektoré školy to testujú tak, že pri zápisoch deti od rodičov zoberú a nechajú ich samé pracovať v triede.  Pri príchode vie pozdraviť, pri stolovaní sa nerozptyľuje hraním alebo rozprávaním, vie si po sebe upratať hračky a nemá problém hračky požičať. Vie sa sústrediť na jednu činnosť aspoň 20. minút a vie ju dokončiť. Vie rozoznať hru od povinnosti, vie spolupracovať.Dieťa by nemalo mať problém povedať svoje želania, prípadne starosti, ktoré ho trápia.

 

Jemná motorika: Takmer hotový školák by mal vedieť správne držať písacie potreby, napodobniť tvary písma, geometrické tvary a nakresliť kompletnú postavu človeka (s hlavou, krkom, rukami, nohami, bruchom). Mal by vedieť kresliť čiary, vlnovky osmičky. Vyfarbiť obrázky, strihať modelovať, navliekať korálky.

 

Hrubá motorika: Dieťa by nemalo mať problém ani s hrubou motorikou : vie skákať ( aj na jednej nohe), behať, preliezať, chytať a hádzať loptu, skákať cez švihadlo, robiť kotrmelce.

 

Orientácia: Dieťa pripravené na vstup do školy vie povedať, kde je vpravo, kde vľavo, kde hore, dole, ponad, popod, cez. Nezablúdi v mieste svojho bydliska, pozná pravú a ľavú ruku. Vie sa orientovať aj v čase ( dnes, včera, zajtra, ráno, obed, večera, bude, bolo...).

 

Počítanie: 6- ročné dieťa by malo vedieť počítať minimálne do 10, poznať číslice od 0 do 10 a vedieť ich priradiť k počtu. Rovnako by malo vedieť priradiť počet predmetov k číslu, rozlúštiť ľahké matematické hádanky. Vie rozlišovať čo je viac, čo menej, rozumieť pojmom veľa, málo, trochu, o jedno viac - menej a pod.

 

Chce sa učiť: V neposlednom rade by sa malo dieťa pripravené na vstup do školy rado učiť: chce vedieť viac, pýta sa rodičov na jednotlivé písmená, zaujíma sa o základné počty. Má v zásobe neustálu paľbu otázok typu : prečo? Rado dostáva nové úloh,  rieši ich a vydrží ich riešiť až do konca.

 

 

 

Pri kúpe ceruziek máte možnosť voľby - klasické šesťhranné alebo ergonomické trojhranné. My - učiteľky - sa prikláňame  ku kúpe TROJHRANNÝCH MODELOV  a pre začiatok, skôr hrubších ceruziek.

 

U detí predškolského veku platí pravidlo: čím menšie dieťa, tým väčší priemer ceruzky :

 

( zdroj internet)

 

 

 

Vedeli ste o tom, že pomocné kolieska na bicykli nie sú práve najlepším spôsobom, ako dieťa naučiť držať rovnováhu a zvládnuť tak jazdu na bicykli?

Predĺžia čas učenia, dieťa si ťažšie a neskôr zvykne bicyklovať bez nich. Tak je to s našou rodičovskou láskou, chceme potomkovi uľahčiť život, najradšej by sme pomocné kolieska nainštalovali na všetko - od bicykla až po vzťahy, ale efekt našej snahy môže byť opačný. (zdroj internet)

 

 

 

 

Určite nám dáte za pravdu, že sa učíme skúsenosťou. Na základe už prežitého riešime podobné situácie. Dovoľme deťom vyliezť na preliezky a nebráňme im to slovami: " ešte si malý, nezvládneš to, spadneš." Nechajme ich  skúsiť to! Buďme v úlohe pozorovateľa, pripravení pomôcť keď nás o to dieťa požiada alebo zasiahnuť, keď hrozí zranenie. Doprajme mu pocit víťazstva, keď sa mu podarí zdolať preliezku napriek pádom a našim obavám. Nechajte ho vyriešiť si ihriskovú bitku o vedierko, aj zaslúžený štípanec od kamaráta, ktorému ho ukradol. Kto vstupuje do rizika, musí rátať aj s tým, že nie vždy to vyjde. Takýchto naoko nedosiahnuteľných vecí bude v živote veľa a nakoniec...učiť sa na vlastných chybách je možno bolestivejšie ale poučenie z nich je trvácnejšie.(zdroj internet)

 

 

Viazanie šnúrok - prežitok alebo nutnosť?

• jemná motorika - motorika prstov a dlane, ohybnosť posledných článkov prstov
• koordinácia pohybov
• koordinácia oko - ruka
• priestorová orientácia - nad, pod, dnu, von, vpravo, vľavo
• sluchová pozornosť - dieťa vie vypočuť inštrukciu a následne s ňou pracovať
• sluchová pamäť - dieťa udrží v sluchovej pamäti slovnú inštrukciu a zapamätá si pracovný postup
• zraková pozornosť - dieťa zrakom vie postrehnúť všetky detaily
• zraková pamäť - dieťa je schopné si zapamätať, ako má vyzerať uzol na šnúrkach
• prepínanie - presmerovanie pozornosti - dieťa vie súbežne schopné vnímať sluchom inštrukciu a zrakom sledovať svoje prsty, šnúrky a zaväzovať ich
• pracovné návyky, vôľové vlastnosti - dieťa sa učí trpezlivosti, učí sa dokončiť začaté                                                                                                              Pokiaľ hrubá a jemná motorika predškoláka nie sú na primeranej úrovni, dieťa má ruku v kŕči. Pohyb pri písaní nevychádza z končekov prstov, akoby mal, ale zo zápästia, v horšom prípade z lakťového či ramenného kĺbu. Tak viazne posun ruky po podložke. Dieťa písanie, kreslenie nebaví, nemá oň záujem, stagnuje. Kvôli čomu? Kvôli nerozvinutej motorike ruky.                                                                                                                                                       Aby to takto u vás nedopadlo, kúpte vášmu dieťaťu nejaké  šnurovacie  topánky a naučte ho viazať šnúrky.