Viazanie šnúrok - prežitok alebo nutnosť?

 

Kedysi bolo ojedinelé dieťa, ktoré si v prvej triede nevedelo šnúrky zaviazať. Dnes je to v podstate naopak. Je takmer zázrakom, ak to prváci vedia. Nie  je to ich chybou - tak ako veľa iných vecí v ich životoch....Ten kto rozhoduje je rodič.
Mnoho rodičov argumentuje, že je to v dnešnej prežitok. Mnoho psychológov to však vníma inak. Zaväzovanie šnúrok je považované za cenné a jednoduché cvičenie, počas ktorého sa u dieťaťa rozvíja naraz niekoľko dôležitých oblastí:
  • jemná motorika - motorika prstov a dlane, ohybnosť posledných článkov prstov
  • koordinácia pohybov
  • koordinácia oko - ruka
  • priestorová orientácia - nad, pod, dnu, von, vpravo, vľavo
  • sluchová pozornosť - dieťa vie vypočuť inštrukciu a následne s ňou pracovať
  • sluchová pamäť - dieťa udrží v sluchovej pamäti slovnú inštrukciu a zapamätá si pracovný postup
  • zraková pozornosť - dieťa zrakom vie postrehnúť všetky detaily
  • zraková pamäť - dieťa je schopné si zapamätať, ako má vyzerať uzol na šnúrkach
  • prepínanie - presmerovanie pozornosti - dieťa vie súbežne schopné vnímať sluchom inštrukciu a zrakom sledovať svoje prsty, šnúrky a zaväzovať ich
  • pracovné návyky, vôľové vlastnosti - dieťa sa učí trpezlivosti, učí sa dokončiť začaté                                                                                                              Pokiaľ hrubá a jemná motorika predškoláka nie sú na primeranej úrovni, dieťa má ruku v kŕči. Pohyb pri písaní nevychádza z končekov prstov, akoby mal, ale zo zápästia, v horšom prípade z lakťového či ramenného kĺbu. Tak viazne posun ruky po podložke. Dieťa písanie, kreslenie nebaví, nemá oň záujem, stagnuje. Kvôli čomu? Kvôli nerozvinutej motorike ruky.                                                                                                                                                       Aby to takto u vás nedopadlo, kúpte vášmu dieťaťu nejaké  šnurovacie  topánky a naučte ho viazať šnúrky.      
  •  
  •  

  • Školská spôsobilosť

    Milí rodičia predškolákov, 
    podľa súčasnej platnej legislatívy má dieťa za bežných okolností začať plniť povinnú školskú dochádzku začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni, keď dovŕši šiesty rok veku a dosiahne školskú spôsobilosť.
     
    Čo sa myslí pod pojmom školská spôsobilosť a čo všetko by mal predškolák ovládať, aby ju dosiahol ?
     
    Nuž, "prototyp" dostatočne zrelého školáka by mal vyzerať asi takto:
     

    Reč: Dieťa pripravené na školu by malo mať dostatočnú slovnú zásobu a hovoriť čisto a zrozumiteľne. Malo by poznať: svoje celé meno, adresu, členov rodiny, dni v týždni, ročné obdobia, základné farby, geometrické tvary, pomenovať bežné zvieratá, rastliny, časti tela. Problémom často býva málo rozvinutá sluchová analýza - budúci školák by mal vedieť povedať, aké písmeno počuje  na začiatku slova, aké na konci, vytlieskať slabiky a prípadne aj slovo vyhláskovať.

     

    Sociálna zrelosť: Dieťa zrelé do školy sa nehanbí nadviazať kontakt s inými deťmi alebo dospelými.Vie sa samé prezuť, obliecť, umyť, chodí na toaletu samostatne. Nerobí mu problém ostať chvíľu bez rodiča - niektoré školy to testujú tak, že pri zápisoch deti od rodičov zoberú a nechajú ich samé pracovať v triede.  Pri príchode vie pozdraviť, pri stolovaní sa nerozptyľuje hraním alebo rozprávaním, vie si po sebe upratať hračky a nemá problém hračky požičať. Vie sa sústrediť na jednu činnosť aspoň 20. minút a vie ju dokončiť. Vie rozoznať hru od povinnosti, vie spolupracovať.Dieťa by nemalo mať problém povedať svoje želania, prípadne starosti, ktoré ho trápia.

     

    Jemná motorika: Takmer hotový školák by mal vedieť správne držať písacie potreby, napodobniť tvary písma, geometrické tvary a nakresliť kompletnú postavu človeka (s hlavou, krkom, rukami, nohami, bruchom). Mal by vedieť kresliť čiary, vlnovky osmičky. Vyfarbiť obrázky, strihať modelovať, navliekať korálky.

     

    Hrubá motorika: Dieťa by nemalo mať problém ani s hrubou motorikou : vie skákať ( aj na jednej nohe), behať, preliezať, chytať a hádzať loptu, skákať cez švihadlo, robiť kotrmelce.

     

    Orientácia: Dieťa pripravené na vstup do školy vie povedať, kde je vpravo, kde vľavo, kde hore, dole, ponad, popod, cez. Nezablúdi v mieste svojho bydliska, pozná pravú a ľavú ruku. Vie sa orientovať aj v čase ( dnes, včera, zajtra, ráno, obed, večera, bude, bolo...).

     

    Počítanie: 6- ročné dieťa by malo vedieť počítať minimálne do 10, poznať číslice od 0 do 10 a vedieť ich priradiť k počtu. Rovnako by malo vedieť priradiť počet predmetov k číslu, rozlúštiť ľahké matematické hádanky. Vie rozlišovať čo je viac, čo menej, rozumieť pojmom veľa, málo, trochu, o jedno viac - menej a pod.

     

    Chce sa učiť: V neposlednom rade by sa malo dieťa pripravené na vstup do školy rado učiť: chce vedieť viac, pýta sa rodičov na jednotlivé písmená, zaujíma sa o základné počty. Má v zásobe neustálu paľbu otázok typu : prečo? Rado dostáva nové úloh,  rieši ich a vydrží ich riešiť až do konca.